Veľká Morava a kresťanské misie

Vladimír Turčan (1952) pôsobí v Archeologickom múzeu Slovenského národného múzea v Bratislave. Jeho špecializáciou je rímske a slovanské obdobie. Participoval na archeologických výskumoch stupavskej pevnosti z rímskeho obdobia, ako aj zmapovania viacerých slovanských, germánskych sídlisk na Slovensku.
V strednej Európe bola Veľká Morava najvýznamnejším štátnym útvarom včasného stredoveku. V čase najväčšieho rozmachu za vlády Svätopluka zaberala rozsiahle priestory Moravy, Slovenska, Českú kotlinu a priľahlé časti Rakúska, Maďarska a Poľska. Stala sa dôležitou aj z hľadiska medzinárodnej politiky. Cieľom veľkomoravských panovníkov bolo včleniť tento útvar ako rovnocenného partnera medzi ostatné európske štáty. Dôležitým nástrojom k presadeniu tohto cieľa bola aj kristianizácia. Prvé kresťanské misie sa na tomto území objavili zrejme na prelome 8/9. storočia, avšak až po 50 rokoch malo toto úsilie organizovanú formu. Pôsobili tu misionári zo západu i z Byzantskej ríše. Keďže mali rôzne politické pozadie, ich prítomnosť vyvolávala aj konflikty. V písomných prameňoch a tým aj v našich dejinách najviac rezonuje misia byzantských bratov Konštantína a Metoda. Vyzdvihnúť treba predovšetkým ich pokus zaviesť písmo. Ukázalo sa však, že slovanská spoločnosť nebola ešte na tento civilizačný krok pripravená. Slovensko, tak ako celá stredná Európa, nakoniec prijalo kresťanstvo z latinskej oblasti a celý región sa stal súčasťou západného sveta.

Zdroj: Mestské múzeum v Senci