Seneckí výtvarníci vystavujú v Kőszegu.

Výprava do Kőszegu – nášho partnerského mesta - v sobotu 11. apríla 2015 mala jasnú príčinu a zmysel. V podvečer toho dňa sa totiž konala vernisáž výstavy seneckých výtvarníkov v tomto peknom prihraničnom maďarskom meste.
V sobotné ráno vyrážali do Kőszegu dve autá. Jedno, o niečo väčšie, viezlo vzácny náklad – obrazy štyroch výtvarníkov už dlhodobo žijúcich a tvoriacich v Senci. Dvaja z nich – Alena Wagnerová a Juraj Dolán vycestovali spolu so svojimi obrazmi , a keďže ďalší dvaja výtvarníci - Peter Galvánek a Jitka Bezúrová - ísť nemohli, dozreli aj na ich tvorbu.
Cesta do Kőszegu bola trošku uzimená, pre podaktorých z nás, no v cieli nás prijali, prívetivo, láskavo i pohostinne, a keďže bol slnečný deň, k totálnej spokojnosti nám chýbala iba šálka kávy, ktorú sme si dopriali hneď ako bola nainštalovaná hlavná časť výstavy. Naši výtvarníci dostali k dispozícii krásny priestor, dokonca dva. Vystavujú až do 6. mája v Hoteli na hlavnom námestí mesta a vo výstavných priestoroch na mestskom hrade.
Ako to už býva, bez práce nie sú koláče, no my sme pracovali, takže sme si vyslúžili priam kráľovský obed, no čo je dôležitejšie, mali sme možnosť ochutnať miestne víno – červené. Na to sú tunajší právom hrdí. Je veľmi príjemné prechádzať sa po meste a vedieť, že keď dostanete chuť na dobrý domáci vínny mok, nič Vám nebráni zavítať do niektorej z miestnych pivníc vinárskeho združenia. Predpokladám, že aj Fedor Malík by bol spokojný.
Celý deň sa niesol v znamení výtvarného umenia, keďže v Kőszegu otvárali hneď viacero výstav. Všetky prezentujú tvorbu umelcov zo spriatelených miest mesta Kőszeg, no nutno poznamenať že záver dňa - vernisáž seneckých výtvarníkov - bol úplným vrcholom celodenného „vernisážového“ maratónu. Výstavu otváral sám pán primátor mesta Kőszeg aj viceprimátor, ktorý sa bravúrne zhostil úlohy tlmočníka. Celý večer znela nielen maďarčina, ale aj slovenčina a nemčina – závan habsburskej ríše bol jasne dýchateľný – no v tom pozitívnom slova zmysle.
V tomto máme my Európania šťastie. V podstate všade môžeme naďabiť na nánosy vekov. A i keď nie sú identické, mnohokrát nám pomáhajú odkrývať aj to menej zreteľné, či to, čo chce zostať skryté.
Dobré víno, slnko, história, pohostinní ľudia a umenie – takto by sa medziľudské vzťahy mali pestovať i udržiavať – treba živiť, to čo nás spája a nie to čo nás rozdeľuje. Je to o prístupe, o ochote načúvať, o prajnosti i radosti zo zdieľania výnimočných okamžikov.
Raz som počula vetu, že „nie svet dáva myšlienky ľuďom, ale to ľudia dávajú myšlienky svetu“. A je to tak. Sme tvorcami aj toho pomyselného „genia loci“ a všetko dobré, i zlé je len a len v nás.
Spolupráca s mestom Kőszeg má rozhodne viacero úrovní, no tá na báze umeleckého stretávania, je zatiaľ viac než vydarená.

Text: Ivica Franeková
Foto: Ricardo Santos