Beseda s novinárom Tomom Nicholsonom

Knihovníčka Mestskej knižnice Jarmila Majová v úlohe hostiteľky privítala večer 17. februára novinára a spisovateľa Toma Nicholsona na pódiu kina MsKS. Žiaľ v hľadisku sedelo len približne 25-30 hostí, možno aj preto, že v rovnakom čase bol v seneckej programovej ponuke aj koncert a populárno-vedecká prednáška. Tom Nicholson je investigatívny novinár kanadskej a britskej štátnej príslušnosti, ktorý už takmer celé štvrťstoročie žije na Slovensku. Najprv bol šéfredaktorom a vydavateľom novín The Slovak Spectator, potom v denníku SME viedol projekt investigatívnych reportáží. V roku 2010 odišiel do Trendu, ale koncom roka 2014 sa vrátil do SME. Od roku 2010 pripravoval knihu o stave korupcie na Slovensku. Ešte pred jej uvedením 2. februára 2012 vydal sudca Okresného súdu Bratislava I. predbežné opatrenie, ktorým zakázal vydanie a šírenie obsahu plánovanej knihy. Neskôr však odvolací súd zákaz vydania zrušil. Prieťahy okolo vydaní pomohli knihe získať titul „Najočakávanejšia kniha roka“. Kniha Gorila je založená na faktoch, ktoré silne zarezonovali vo verejnosti. Politickí lídri nedokázali presvedčivo komunikovať a odpovedať na otázky zo strany verejnosti. Dodnes neboli predložené dôveryhodné výsledky vyšetrovania. "Sila spisu Gorila leží v jeho schopnosti odstrániť akékoľvek ilúzie o slovenskej politike.“- vyjadril sa o svojej knihe Tom Nicholson. Témou besedy v Senci nebola kauza Gorila, ale skôr zovšeobecnenie vývoja našej politickej kultúry od vzniku samostatného Slovenska. Symbolickou konklúziou besedy bol menný zoznam mafiánov zostavený v 90-tych rokoch, ktorý počas besedy svietil na plátne a ktorý je stále aktuálny, pretože mnohí zo zoznamu figurujú aj v najnovších kauzách. Tom Nicholson priniesol so sebou fascikle obsahujúce tisíce strán prepisov odpočúvaní z období Mečiarových a Dzurindových vlád, ktoré podávajú svedectvo o permanentnom rozkrádaní štátu za účasti politikov a ľudí z finančných skupín, pričom nenechal obecenstvo na pochybách, že podobné praktiky prežívajú dodnes. Napriek všetkému sa na otázku Čo Vás baví a drží na Slovensku? Odpovedal takto: „Je to pocit, že človek je nejakým spôsobom užitočný. To je jediný pocit, čo ospravedlňuje to, že pomaly nevieš zabezpečiť svoju rodinu. Trošku poznám Slovákov, mám ich veľmi rád. Samozrejme vedia veľa frfľať a sťažovať sa, byť smutní, ale zároveň sa vedia aj veľmi tešiť, sú veľmi srdeční. Mám tu deti, som šťastný na Slovensku, našiel som tu svoje miesto vo svete.

Text a foto: VCs