Dnes je piatok, 26. apríla 2019, meniny má Jaroslava
rss rssRSS Vlacik Vlacik
Vitajte na stránkach mesta Senec

Za históriou a romantikou so spisovatežkou Janou Pronskou

Chladný novembrový večer. Mestská knižnica v Senci s neobyčajnou atmosférou. Vo svetle sviečok zaznievajú jemné tóny stredovekej hudby. A čo by to bolo za stretnutie s prvou dámou slovenských historických romancí bez grófky a grófa v podaní pani Jarmily Majovej a pani Evy Debnárovej,ktoré besedu moderovali. Pani Jana Pronská poctila MsKS Senec svojou návštevou.

Nadšení čitatelia všetkých vekových kategórií mali možnos vidie ich obžúbenú autorku naživo a spýta sa na to, čo ich zaujíma. Pani Pronská láskavo dovolila, aby si toto milé stretnutie zvečnili na fotografii a podpísala sa na „zbierky“ jej kníh, ktoré si dámy priniesli. Na mieste si mohli aj zakúpi jej najnovšiu publikáciu„Janičiarovu ženu“.

Pani Pronská je sympatická osobnos, z ktorej sála dobro, múdros a rozvaha. Mnohým imponuje, že sa zameriava práve na slovenské dejiny. A že to robí pútavo a kvalitne, potvrdzuje na besede aj prítomnos mladších ročníkov, inklinujúcich zväčša k zahraničným autorom. Ona sama tvrdí, že slovenská história je pre ňu ešte krajšia a bohatšia ako iné, najmä vďaka množstvu rodov, hradov a povestí.

A hoci pani Pronská písala už ako malé dievčatko v druhej triede, trvalo dlho, kým sa naplno rozbehla jej spisovatežská kariéra. Vyštudovala strednú priemyselnú školu banícku a geologickú a po skončení štúdia si s manželom založili vlastnú firmu, kde dlhé roky pracovala ako ekonómka. Jej umelecká duša, ako sa vyjadrila, potrebovala popri všetkých tých číslach a zákonoch nejaký relax, a tak si to kompenzovala čítaním, ktoré vždy milovala a písaním príbehov.V skutočnosti ale nebola vždy fascinovaná slovenskou históriou tak ako dnes. Zo začiatku ju lákala skôr tá zahraničná – francúzska, anglická, americká a španielska. Až pri návšteve źubovnianskeho hradu pocítila čaro našich dejín a ako sa vyjadrila, pri odchode z pevnosti už mala v hlave príbeh. Tak prišla na svet jej prvá kniha „Zlatníkova chovanica“.

Pani Pronská rada píše o temnom stredoveku, jej príbehy sa zväčša odohrávajú v rozmedzí od dvanásteho po šestnáste storočie, pretože práve v tom období, aj napriek ažkému životu, vznikali najkrajšie povesti, najúchvatnejšie stavby. Navyše časté vojnové konflikty mali za následok stratu množstva historických faktov. A práve tu sa naskytuje priestor pre fantáziu autora. Obžubuje teda menej známe pevnosti či historické postavy, preto nepíše napríklad o Spišskom hrade alebo Spišskej kapitule, hoci sa nachádzajú v jej rodnej oblasti.

Napriek tomu ale musí by jej tvorba postavená na reálnom základe – napríklad dáva pozor na to, ktoré rody v danej oblasti vládli, aké udalosti sa stali, ba i na to, čo by postavy v tom období reálne konzumovali. Jej práca teda obsahuje aj štúdium mnohých faktov. „V prvom rade ale píšem žúbostný príbeh, nie historický román ako taký,“ dodala.

Momentálne sa venuje iba písaniu, no aj keby človek očakával, že v pracovni s tematicky zariadeným nábytkom, nie je tomu tak. Spisovatežka tvorí najradšej pri svojej milovanej rodine, kde ju žiaden jej hluk neruší.Najmä nie jej tri deti, ktoré možno jedného dňa pôjdu v matkiných šžapajach.Jej budúce publikácie vznikajú na počítači, no o jednu čas románu práve takto prišla. „Odteraz si budem zálohova text po jednom odseku!“ smiala sa.

O podnety, však chvalabohu, núdzu nemá. Čitatežom prezradila, že už teraz má poznámky na ďalšie štyri knihy, dokonca zvláda pracova paralelne na dvoch. „Môžem písa ešte tri životy!“ vyhlásila s úsmevom.

Sama prezradila, že je večne zažúbená a pri písaní niektorých pasáží sa i ona červená. A hoci svojej vtedy štrnásročnej dcére venovala „Kliatbu“, niektoré strany by pre ňu najradšej zalepila. Čitatežov však určite poteší informácia, že chystá pokračovanie tohto úspešného románu. Naopak, v blízkej budúcnosti nás nečaká žiadna premiéra filmového spracovania jej kníh, pretože by išlo o príliš výpravné snímky s vežkým rozpočtom. „Možno raz...“ tajomne sa usmiala autorka.

„Vy ste museli by v minulom živote nejaká grófka,“ zasmiala sa pani Jarmila Majová. Pani Pronská priznala, že aj pre ňu je záhadou, prečo sa pri tožkých kreatívnych činnostiach, ktorým sa venuje, napokon vždy vráti k písaniu historických romancí. A hoci by sa rada do stredoveku pozrela, ži by tam ako žena nechcela. Nežné pohlavie vtedy nemalo takmer nijaké práva, a práve preto obžubuje hrdinky, ktoré sa vzoprú osudu. Z reálnych osobností má rada napríklad Mariu Manciniovú, prvú lásku źudovíta XIV. a takisto Cecíliu zo Svätého Jura, jej inšpiráciu pre „Rebelku“.

Momentálne má pauzu od „všetkých písmeniek“ a venuje sa mažovaniu, dokonca na svoje diela využíva aj spreje. Najnovšie sa vraj pochválila manželovi, že chce skúsi hrnčiarsky kruh!

A akú hudbu pani spisovatežka počúva? Staré klasické piesne, od Márie Rottrovej, Elánu, Daniela Hůlku, ale i modernú tvorbu od Kristíny, Zuzany Smatanovej či Dary Rolins. Miluje muzikál Dracula, no vypočuje si i zahraničných interpretov.

Na otázku, čo by poradila budúcim spisovatežom, odpovedala, že musia hlavne veža číta, aby si zlepšili štylistiku i slovnú zásobu. Netreba čaka, že s prvou knihou príde okamžitý úspech, ale nesmú to vzdáva, naopak, musia ma odvahu, veri svojim snom a vytrva. „Keď to niekto vežmi chce, dosiahne to,“ tvrdí Jana Pronská.

A ktovie, raz možno vo svojich žiadaných románoch spomenie miesta i hrady na západnom Slovensku. Hádam jej k tomu dopomôžu príjemné chvíle, ktoré s ňou zažili jej obdivovatelia v Senci.

Zuzana Lenártová

Rozhovor s pani Janou Pronskou

Vyštudovali ste strednú priemyselnú školu banícku a geologickú. Človek by čakal, že budete skôr prírodovedne, pragmaticky zameraná. Ako ste sa dostali k spisovatežskej činnosti?

Písala som od detstva, čiže bolo to vo mne stále. Odkedy som sa naučila číta, odkedy som sa naučila sklada písmenká do súvislých viet, odvtedy vlastne píšem. Na spisovatežskú dráhu som sa dostala až neskôr, keď deti odrástli a ja som si povedala, že to skúsim ešte raz. Skúsila som a vydalo. A čo sa týka baníctva a geológie, tak v období, keď som vyrastala, štúdium histórie na strednej škole neexistovalo, možnosti boli značne obmedzené a k môjmu bydlisku najbližšie bola iba geologicko-banícka stredná priemyslovka, tak som skončila tam. Ale všetky poznatky z baníctva dodnes používam aj vo svojich knihách.

Pracujete ako ekonómka v rodinnej firme, dokonca pôsobíteakoposlankyňaobecnéhozastupitežstva v Nálepkove, kde so svojourodinoužijete. Ako zvládate skĺbi tieto zamestnania so spisovatežskou kariérou a rodinným životom?
Informácie na svojich stránkach som ešte neopravila, ale poslankyňa už nie som posledné dva roky a dodávam, že našastie, pretože to nebola práve najpozitívnejšia skúsenos. Samospráva a jej fungovanie nie sú vždy také, aké by mali by. Dvadsatri rokov som robila ekonómku v rodinnej firme, všetky tie čísla a termíny ma zväzovali a ako kompenzácia mi slúžilo práve čítanie a, samozrejme, písanie. Pokiaž človek chce, nájde si priestor aj na svoje koníčky. Niekto má rád knihy, niekto má rád vyšívanie, niekto záhradku, no a ja som mala rada písanie, tak som si čas urobila. V poslednej dobe, vlastne už dva roky, sa však venujem iba písaniu.

Máte deň presne naplánovaný alebo ste rodená improvizátorka?
Tá druhá možnos je perfektná možnos! Ja a organizácia - to nie, samozrejme, čo sa tvorby týka. Možno je to tým, že som dlho robila ekonomiku, kde sú určité pravidlá, určité termíny, určité časy a písanie je o slobode. Na druhej strane treba prizna aj to, že pani Múza nepríde na zavolanie, ona si príde kedy chce. A vtedy improvizujem, všetko ide bokom a píšem. Ale sú obdobia, keď to nejde aj mesiac, aj viac, a ak to nejde od srdca, je to nanič. 

Napriek súčasnému bohatému knižnému trhu ste si na ňom získali svoje miesto. Stali ste sa najobžúbenejšou slovenskou autorkou historických romancí. Napísali ste úctyhodných 13 kníh.
To, že si moje knihy našli čitatežov, ma vežmi teší a napĺňa, a inšpiruje k ďalšej tvorbe. Na druhej strane je to záväzok voči čitatežom, pretože už si zvykli na určitý štandard, na príbehy, ktoré sa im páčia. S každou novou knihou mám obavu, aby som tú pomyselnú latku, nepodliezla a udržala sa na rovnakej úrovni, ak nie na lepšej, ale snažím sa.

Máte medzi svojou tvorbou knihu, ktorá je vašou srdcovou záležitosou?
Mám. Mnohí autori hovoria,že všetky ich knihy sú ako ich deti a nemôžu ma radšej jednu alebo druhú. Ale ja si myslím, že to nie je celkom pravda. Úprimne - tá prvá, v mojom prípade Zlatníkova chovanica, bude vždy len prvá. Nikdy nezabudnem na pocit, keď som držala v ruke svoju prvú knihu, je neskutočný. Vzah voči prvotine je úplne iný, plný hrdosti, plný pýchy, že som to dokázala! A potom je tu ešte jedna kniha, ktorá sa mi vežmi dobre písala a ktorej príbeh ma oslovil - Rebelka. Objavila som v histórii niečo, čo ma príjemne šokovalo a prekvapilo a zároveň zamrzelo, že sa o tom tak málo vie. Aj Slovensko, alebo presnejšie Uhorsko, malo svoju vlastnú „Johanku z Arku,“ ak si dovolím takéto prirovnanie. Cecília zo svätého Jura bola úžasná a výnimočná osobnos a rozhodne by sa jejmalo dosta viac prezentácie. A ešte mámjednu srdcovú záležitos – Kliatbu.

Nemáte niekedy pocit, že ste spisovatežsky/kreatívne vyhoreli? Čo vám vtedy pomáha?
Iste. Občas sa to stane, kreatívna činnos nie je prácana osem hodín. Aspoň u mňa to takto nefunguje. Keď mám pocit, že to nejde, že sa nedarí, kompenzujem si to inak. Všetko, čo sa dá robi rukami, čo je kreatívne, do toho sa pustím. Mažujem, vyšívam, korálkujem, zdobím torty. Robím všetko možné, akúkožvek činnos alebo techniku sa snažím vyskúša. Vtedy sa reštartujem, čistím si hlavu a relaxujem.

Vaše príbehy zasadzujete do reálnych historických prostredí na Slovensku. Spomeniete si na hrad či miesto, ktoré sú vášmu srdcu najbližšie, popr. ste v nich našli najväčšiu inšpiráciu?
Mojím najobžúbenejším je źubovniansky hrad, už jeho názov evokuje v človeku žúbos. Som romantik a píšem romantické príbehy, ani nemôžem ma obžúbenejšie miesto než spomínaný hrad.

Kedy vás chytilo čaro slovenskej histórie? Aký ste mali vzah k dejepisu ako študentka?
K dejinám som mala vždy vežmi pozitívny vzah, začalo to knihami od Gričskej čarodejnice počnúc, potom nasledovala Angelika, Plamene inkvizície... a už som bola namotaná. Prečítala som všetko, čo sa dalo zohna a odvtedy ma to drží. Vždy to však bola história anglická, francúzska, španielska, americká. Až keď som začala písa Zlatníkovu chovanicu a študova naše dejiny, objavilo som čaro uhorských legiend, povestí, rodov a hradov. A povedala som si wau..., dá sa to. Čím idem hlbšie do našej histórie, objavujem nové miesta, tým ma to baví viac.

Konzultujete svoje príbehy aj s historikmi?
S historikmi, ktorí sa dejinami seriózne zaoberajú, nie. Moje knihy sú predsa len romantické historické príbehy, ktorých jadrom je žúbostný príbeh. Nepíšem faktografické historické romány. Niektoré veci však konzultujem s žuďmi, ktorí históriu študovali a ak mi tí povedia, že by to mohlo by to by aj takto, že sa privežmi nevzďažujem od reálií, som spokojná. Mne to stačí.

Medzi vaše ďalšie úspechy patrí aj založenie a spravovanie recenzného portálu Romantika. Je jedným z najväčších na Slovensku. Čo vás k tomu viedlo?
Romantika.  V období, keď som začala písa, som aj veža čítala, potrebovala som si zapisova prečítané knihy, čím ma zaujali, nadchli, alebo aj nie, ktoré autorky a čo napísali, čo si mám ešte dohžada, skrátka chcela som ma prehžad. Romantika prvotne vznikla ako elektronický denník. Časom sa ku mne pridávali ďalšie recenzentky a ďalšie nadšenkyne historických románov a zrazu z toho bol recenzný portál. A keď prebehli hranicu milióna návštev, tak som si povedala, stálo za to, denník sa pekne rozrástol. Dnes si už žije svojím životom, má nových administrátorov, čitatežov a funguje, naďalej informuje o novinkách na našom trhu a podobne... za čo som vďačná.

Charakterizovali by ste sa ako romantický typ človeka či v bežnom živote stojíte nohami pevne na zemi?
V určitých veciachsom stále nenapravitežný romantik a idealista. Ale viem by aj realista. Človek s vekom dozrieva a vie si zhodnoti odtiaž potiaž, čo je reálne a čo už nie. A vežmi veža ma naučil aj podnikatežský svet. Tam na ideály a snívanie niet miesto.

Stihnete si popri povinnostiach nájs čas aj na čítanie? Máte obžúbeného autora, popr. žáner?
Samozrejme. Myslím si, že písa bez čítania by sa nedalo, bez toho, aby človek nepoznal, aký je trend, aké knihy sa čítajú, ako sú napísané, čo dnešný čitatež od knihy očakáva a učil sa, posúval dopredu, snažil sa by lepší a inšpiroval sa a zároveň si doprial potešenie čítania. Mám rada knihy historické romantické, ale prečítam si skoro všetkých slovenských autorov. Mojounajobžúbenejšou autorkou stále zostáva Maria JuričZagorka, ale páčia sa miaj autorky svetových mien píšuce historickú romantiku – Lindseyová, McKinneyová, Woodiwissová,Deverauxová,Baloghová, Warrenová, Foleyová... Potom sú to napríklad knihy, ktoré ma nejakým spôsobom zasiahli ako napríklad Tisíc žiarivých sĺnk, Modrý zápisník, Otrokyňa..., ale nepohrdnem ani knihami ako Pädesiat odtieňov sivej či Súmrak. Milujem fantasy série - AlexandruIvyovú, Kenyonovú,Wardovú. Proste, čítam všetko a to sú moje „vychytávky“.

Máte nejaký obžúbený film, ktorý ste už mnohokrát videli?
Áno. Predstavte si, že je to film Underworld, Vzbura likanov aleboRiddick, tie môžem pozera dookola.Historické a romantické filmy iba výnimočne, seriály takmer vôbec, skôr si pozriem dobrodružné, sci-fi či akčné aháky, kriminálky, to ma baví. Ale, samozrejme, musím sa vráti k Angelike, podotýkam v českej verzii, tú som videla bezpočetkrát a poznám ju naspamä a možno ešte dlho bude najopozeranejším filmom, aký u nás doma nájdete. A mám už aj nasledovníčku, moju dcéru, takže je vežký predpoklad, že Angelika sa ešte párkrát vzhliadne.

Aký žáner by ste si určite nepozreli, príp. neprečítali?
Psychologický triler.

V týchto dňoch vám vychádza nový román Janičiarova žena. Ako by ste ho charakterizovali tromi slovami?
Historický, žúbostný, písaný srdcom.

Ďakujem za rozhovor.

Zuzana Lenártová

Mapa stránky | FAQ | Podmienky pre použitie | Autorské práva | Kontakty
Mestský úrad Senec • Mierové nám. 8 • 903 01 Senec • IČO: 00305065 • DIČ: 2020662237
tel.: 02/2020 5101 • fax.: 02/2020 5142 • e-mail: webmaster@senec.sk

Kontakt pre médiá tel.: e-mail: martina.ostatnikova@senec.sk Design by INFOTECH  logo infotech  Š 2007