Za históriou a romantikou so spisovatežkou Janou Pronskou
Chladný novembrový večer. Mestská kninica v Senci s neobyčajnou atmosférou. Vo svetle sviečok zaznievajú jemné tóny stredovekej hudby. A čo by to bolo za stretnutie s prvou dámou slovenských historických romancí bez grófky a grófa v podaní pani Jarmily Majovej a pani Evy Debnárovej,ktoré besedu moderovali. Pani Jana Pronská poctila MsKS Senec svojou návtevou.

Nadení čitatelia vetkých vekových kategórií mali monos vidie ich obžúbenú autorku naivo a spýta sa na to, čo ich zaujíma. Pani Pronská láskavo dovolila, aby si toto milé stretnutie zvečnili na fotografii a podpísala sa na zbierky jej kníh, ktoré si dámy priniesli. Na mieste si mohli aj zakúpi jej najnoviu publikáciuJaničiarovu enu.
Pani Pronská je sympatická osobnos, z ktorej sála dobro, múdros a rozvaha. Mnohým imponuje, e sa zameriava práve na slovenské dejiny. A e to robí pútavo a kvalitne, potvrdzuje na besede aj prítomnos mladích ročníkov, inklinujúcich zväča k zahraničným autorom. Ona sama tvrdí, e slovenská história je pre ňu ete krajia a bohatia ako iné, najmä vďaka mnostvu rodov, hradov a povestí.
A hoci pani Pronská písala u ako malé dievčatko v druhej triede, trvalo dlho, kým sa naplno rozbehla jej spisovatežská kariéra. Vytudovala strednú priemyselnú kolu banícku a geologickú a po skončení túdia si s manelom zaloili vlastnú firmu, kde dlhé roky pracovala ako ekonómka. Jej umelecká dua, ako sa vyjadrila, potrebovala popri vetkých tých číslach a zákonoch nejaký relax, a tak si to kompenzovala čítaním, ktoré vdy milovala a písaním príbehov.V skutočnosti ale nebola vdy fascinovaná slovenskou históriou tak ako dnes. Zo začiatku ju lákala skôr tá zahraničná francúzska, anglická, americká a panielska. A pri návteve źubovnianskeho hradu pocítila čaro naich dejín a ako sa vyjadrila, pri odchode z pevnosti u mala v hlave príbeh. Tak prila na svet jej prvá kniha Zlatníkova chovanica.
Pani Pronská rada píe o temnom stredoveku, jej príbehy sa zväča odohrávajú v rozmedzí od dvanásteho po estnáste storočie, pretoe práve v tom období, aj napriek akému ivotu, vznikali najkrajie povesti, najúchvatnejie stavby. Navye časté vojnové konflikty mali za následok stratu mnostva historických faktov. A práve tu sa naskytuje priestor pre fantáziu autora. Obžubuje teda menej známe pevnosti či historické postavy, preto nepíe napríklad o Spiskom hrade alebo Spiskej kapitule, hoci sa nachádzajú v jej rodnej oblasti.
Napriek tomu ale musí by jej tvorba postavená na reálnom základe napríklad dáva pozor na to, ktoré rody v danej oblasti vládli, aké udalosti sa stali, ba i na to, čo by postavy v tom období reálne konzumovali. Jej práca teda obsahuje aj túdium mnohých faktov. V prvom rade ale píem žúbostný príbeh, nie historický román ako taký, dodala.
Momentálne sa venuje iba písaniu, no aj keby človek očakával, e v pracovni s tematicky zariadeným nábytkom, nie je tomu tak. Spisovatežka tvorí najradej pri svojej milovanej rodine, kde ju iaden jej hluk neruí.Najmä nie jej tri deti, ktoré mono jedného dňa pôjdu v matkiných žapajach.Jej budúce publikácie vznikajú na počítači, no o jednu čas románu práve takto prila. Odteraz si budem zálohova text po jednom odseku! smiala sa.
O podnety, vak chvalabohu, núdzu nemá. Čitatežom prezradila, e u teraz má poznámky na ďalie tyri knihy, dokonca zvláda pracova paralelne na dvoch. Môem písa ete tri ivoty! vyhlásila s úsmevom.
Sama prezradila, e je večne zažúbená a pri písaní niektorých pasáí sa i ona červená. A hoci svojej vtedy trnásročnej dcére venovala Kliatbu, niektoré strany by pre ňu najradej zalepila. Čitatežov vak určite poteí informácia, e chystá pokračovanie tohto úspeného románu. Naopak, v blízkej budúcnosti nás nečaká iadna premiéra filmového spracovania jej kníh, pretoe by ilo o príli výpravné snímky s vežkým rozpočtom. Mono raz... tajomne sa usmiala autorka.
Vy ste museli by v minulom ivote nejaká grófka, zasmiala sa pani Jarmila Majová. Pani Pronská priznala, e aj pre ňu je záhadou, prečo sa pri tožkých kreatívnych činnostiach, ktorým sa venuje, napokon vdy vráti k písaniu historických romancí. A hoci by sa rada do stredoveku pozrela, i by tam ako ena nechcela. Nené pohlavie vtedy nemalo takmer nijaké práva, a práve preto obžubuje hrdinky, ktoré sa vzoprú osudu. Z reálnych osobností má rada napríklad Mariu Manciniovú, prvú lásku źudovíta XIV. a takisto Cecíliu zo Svätého Jura, jej inpiráciu pre Rebelku.
Momentálne má pauzu od vetkých písmeniek a venuje sa mažovaniu, dokonca na svoje diela vyuíva aj spreje. Najnovie sa vraj pochválila manelovi, e chce skúsi hrnčiarsky kruh!
A akú hudbu pani spisovatežka počúva? Staré klasické piesne, od Márie Rottrovej, Elánu, Daniela Hůlku, ale i modernú tvorbu od Kristíny, Zuzany Smatanovej či Dary Rolins. Miluje muzikál Dracula, no vypočuje si i zahraničných interpretov.
Na otázku, čo by poradila budúcim spisovatežom, odpovedala, e musia hlavne veža číta, aby si zlepili tylistiku i slovnú zásobu. Netreba čaka, e s prvou knihou príde okamitý úspech, ale nesmú to vzdáva, naopak, musia ma odvahu, veri svojim snom a vytrva. Keď to niekto vežmi chce, dosiahne to, tvrdí Jana Pronská.
A ktovie, raz mono vo svojich iadaných románoch spomenie miesta i hrady na západnom Slovensku. Hádam jej k tomu dopomôu príjemné chvíle, ktoré s ňou zaili jej obdivovatelia v Senci.
Zuzana Lenártová
Rozhovor s pani Janou Pronskou
Vytudovali ste strednú priemyselnú kolu banícku a geologickú. Človek by čakal, e budete skôr prírodovedne, pragmaticky zameraná. Ako ste sa dostali k spisovatežskej činnosti?
Písala som od detstva, čie bolo to vo mne stále. Odkedy som sa naučila číta, odkedy som sa naučila sklada písmenká do súvislých viet, odvtedy vlastne píem. Na spisovatežskú dráhu som sa dostala a neskôr, keď deti odrástli a ja som si povedala, e to skúsim ete raz. Skúsila som a vydalo.
A čo sa týka baníctva a geológie, tak v období, keď som vyrastala, túdium histórie na strednej kole neexistovalo, monosti boli značne obmedzené a k môjmu bydlisku najbliie bola iba geologicko-banícka stredná priemyslovka, tak som skončila tam. Ale vetky poznatky z baníctva dodnes pouívam aj vo svojich knihách.
Pracujete ako ekonómka v rodinnej firme, dokonca pôsobíteakoposlankyňaobecnéhozastupitežstva v Nálepkove, kde so svojourodinouijete. Ako zvládate skĺbi tieto zamestnania so spisovatežskou kariérou a rodinným ivotom?
Informácie na svojich stránkach som ete neopravila, ale poslankyňa u nie som posledné dva roky a dodávam, e naastie, pretoe to nebola práve najpozitívnejia skúsenos. Samospráva a jej fungovanie nie sú vdy také, aké by mali by. Dvadsatri rokov som robila ekonómku v rodinnej firme, vetky tie čísla a termíny ma zväzovali a ako kompenzácia mi slúilo práve čítanie a, samozrejme, písanie. Pokiaž človek chce, nájde si priestor aj na svoje koníčky. Niekto má rád knihy, niekto má rád vyívanie, niekto záhradku, no a ja som mala rada písanie, tak som si čas urobila. V poslednej dobe, vlastne u dva roky, sa vak venujem iba písaniu.
Máte deň presne naplánovaný alebo ste rodená improvizátorka?
Tá druhá monos je perfektná monos! Ja a organizácia - to nie, samozrejme, čo sa tvorby týka. Mono je to tým, e som dlho robila ekonomiku, kde sú určité pravidlá, určité termíny, určité časy a písanie je o slobode. Na druhej strane treba prizna aj to, e pani Múza nepríde na zavolanie, ona si príde kedy chce. A vtedy improvizujem, vetko ide bokom a píem. Ale sú obdobia, keď to nejde aj mesiac, aj viac, a ak to nejde od srdca, je to nanič. ď
Napriek súčasnému bohatému kninému trhu ste si na ňom získali svoje miesto. Stali ste sa najobžúbenejou slovenskou autorkou historických romancí. Napísali ste úctyhodných 13 kníh.
To, e si moje knihy nali čitatežov, ma vežmi teí a napĺňa, a inpiruje k ďalej tvorbe. Na druhej strane je to záväzok voči čitatežom, pretoe u si zvykli na určitý tandard, na príbehy, ktoré sa im páčia. S kadou novou knihou mám obavu, aby som tú pomyselnú latku, nepodliezla a udrala sa na rovnakej úrovni, ak nie na lepej, ale snaím sa.
Máte medzi svojou tvorbou knihu, ktorá je vaou srdcovou záleitosou?
Mám. Mnohí autori hovoria,e vetky ich knihy sú ako ich deti a nemôu ma radej jednu alebo druhú. Ale ja si myslím, e to nie je celkom pravda. Úprimne - tá prvá, v mojom prípade Zlatníkova chovanica, bude vdy len prvá. Nikdy nezabudnem na pocit, keď som drala v ruke svoju prvú knihu, je neskutočný. Vzah voči prvotine je úplne iný, plný hrdosti, plný pýchy, e som to dokázala! A potom je tu ete jedna kniha, ktorá sa mi vežmi dobre písala a ktorej príbeh ma oslovil - Rebelka. Objavila som v histórii niečo, čo ma príjemne okovalo a prekvapilo a zároveň zamrzelo, e sa o tom tak málo vie. Aj Slovensko, alebo presnejie Uhorsko, malo svoju vlastnú Johanku z Arku, ak si dovolím takéto prirovnanie. Cecília zo svätého Jura bola úasná a výnimočná osobnos a rozhodne by sa jejmalo dosta viac prezentácie. A ete mámjednu srdcovú záleitos Kliatbu.
Nemáte niekedy pocit, e ste spisovatežsky/kreatívne vyhoreli? Čo vám vtedy pomáha?
Iste. Občas sa to stane, kreatívna činnos nie je prácana osem hodín. Aspoň u mňa to takto nefunguje. Keď mám pocit, e to nejde, e sa nedarí, kompenzujem si to inak. Vetko, čo sa dá robi rukami, čo je kreatívne, do toho sa pustím. Mažujem, vyívam, korálkujem, zdobím torty. Robím vetko moné, akúkožvek činnos alebo techniku sa snaím vyskúa. Vtedy sa retartujem, čistím si hlavu a relaxujem.
Vae príbehy zasadzujete do reálnych historických prostredí na Slovensku. Spomeniete si na hrad či miesto, ktoré sú vámu srdcu najbliie, popr. ste v nich nali najväčiu inpiráciu?
Mojím najobžúbenejím je źubovniansky hrad, u jeho názov evokuje v človeku žúbos. Som romantik a píem romantické príbehy, ani nemôem ma obžúbenejie miesto ne spomínaný hrad.
Kedy vás chytilo čaro slovenskej histórie? Aký ste mali vzah k dejepisu ako tudentka?
K dejinám som mala vdy vežmi pozitívny vzah, začalo to knihami od Gričskej čarodejnice počnúc, potom nasledovala Angelika, Plamene inkvizície... a u som bola namotaná. Prečítala som vetko, čo sa dalo zohna a odvtedy ma to drí. Vdy to vak bola história anglická, francúzska, panielska, americká. A keď som začala písa Zlatníkovu chovanicu a tudova nae dejiny, objavilo som čaro uhorských legiend, povestí, rodov a hradov. A povedala som si wau..., dá sa to. Čím idem hlbie do naej histórie, objavujem nové miesta, tým ma to baví viac.
Konzultujete svoje príbehy aj s historikmi?
S historikmi, ktorí sa dejinami seriózne zaoberajú, nie. Moje knihy sú predsa len romantické historické príbehy, ktorých jadrom je žúbostný príbeh. Nepíem faktografické historické romány. Niektoré veci vak konzultujem s žuďmi, ktorí históriu tudovali a ak mi tí povedia, e by to mohlo by to by aj takto, e sa privežmi nevzďažujem od reálií, som spokojná. Mne to stačí.
Medzi vae ďalie úspechy patrí aj zaloenie a spravovanie recenzného portálu Romantika. Je jedným z najväčích na Slovensku. Čo vás k tomu viedlo?
Romantika. ď V období, keď som začala písa, som aj veža čítala, potrebovala som si zapisova prečítané knihy, čím ma zaujali, nadchli, alebo aj nie, ktoré autorky a čo napísali, čo si mám ete dohžada, skrátka chcela som ma prehžad. Romantika prvotne vznikla ako elektronický denník. Časom sa ku mne pridávali ďalie recenzentky a ďalie nadenkyne historických románov a zrazu z toho bol recenzný portál. A keď prebehli hranicu milióna návtev, tak som si povedala, stálo za to, denník sa pekne rozrástol. Dnes si u ije svojím ivotom, má nových administrátorov, čitatežov a funguje, naďalej informuje o novinkách na naom trhu a podobne... za čo som vďačná.
Charakterizovali by ste sa ako romantický typ človeka či v benom ivote stojíte nohami pevne na zemi?
V určitých veciachsom stále nenapravitežný romantik a idealista. Ale viem by aj realista. Človek s vekom dozrieva a vie si zhodnoti odtiaž potiaž, čo je reálne a čo u nie. A vežmi veža ma naučil aj podnikatežský svet. Tam na ideály a snívanie niet miesto.
Stihnete si popri povinnostiach nájs čas aj na čítanie? Máte obžúbeného autora, popr. áner?
Samozrejme. Myslím si, e písa bez čítania by sa nedalo, bez toho, aby človek nepoznal, aký je trend, aké knihy sa čítajú, ako sú napísané, čo dnený čitatež od knihy očakáva a učil sa, posúval dopredu, snail sa by lepí a inpiroval sa a zároveň si doprial poteenie čítania. Mám rada knihy historické romantické, ale prečítam si skoro vetkých slovenských autorov. Mojounajobžúbenejou autorkou stále zostáva Maria JuričZagorka, ale páčia sa miaj autorky svetových mien píuce historickú romantiku Lindseyová, McKinneyová, Woodiwissová,Deverauxová,Baloghová, Warrenová, Foleyová... Potom sú to napríklad knihy, ktoré ma nejakým spôsobom zasiahli ako napríklad Tisíc iarivých sĺnk, Modrý zápisník, Otrokyňa..., ale nepohrdnem ani knihami ako Pädesiat odtieňov sivej či Súmrak. Milujem fantasy série - AlexandruIvyovú, Kenyonovú,Wardovú. Proste, čítam vetko a to sú moje vychytávky.
Máte nejaký obžúbený film, ktorý ste u mnohokrát videli?
Áno. Predstavte si, e je to film Underworld, Vzbura likanov aleboRiddick, tie môem pozera dookola.Historické a romantické filmy iba výnimočne, seriály takmer vôbec, skôr si pozriem dobrodruné, sci-fi či akčné aháky, kriminálky, to ma baví. Ale, samozrejme, musím sa vráti k Angelike, podotýkam v českej verzii, tú som videla bezpočetkrát a poznám ju naspamä a mono ete dlho bude najopozeranejím filmom, aký u nás doma nájdete. A mám u aj nasledovníčku, moju dcéru, take je vežký predpoklad, e Angelika sa ete párkrát vzhliadne.
Aký áner by ste si určite nepozreli, príp. neprečítali?
Psychologický triler.
V týchto dňoch vám vychádza nový román Janičiarova ena. Ako by ste ho charakterizovali tromi slovami?
Historický, žúbostný, písaný srdcom.
Ďakujem za rozhovor.
Zuzana Lenártová