Zomrel československý operetný dirigent Zdeněk Macháček

Dirigent Zdeněk Macháček

Známy slovenský dirigent s českými koreňmi Zdeněk Macháček žije v Senci už niekoľko rokov. Jeho srdcovou záležitosťou je spevoherné divadlo. Bol členom Štátnej filharmónie v Brne. Takmer 40 rokov pôsobil ako šéfdirigent spevohry na Novej Scéne v Bratislave, ktorá mala významné miesto nielen v rámci bývalého Československa, ale absolvovala aj množstvo úspešných vystúpení v zahraničí. Spolu s Bedřichom Kramosilom a Borisom Slovákom bol zakladateľom slovenského operetného divadla. Desaťročia spolupracuje so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu. V diskografii má tituly ako napríklad Hrnčiarsky bál Gejzu Dusíka, Cyrano z predmestia, Nesmrteľný Lehár či Cigánsky barón. V auguste oslávil 85. narodeniny a stále je profesionálne činný. V tomto roku získal Cenu primátora mesta Senec.

- Ako dlho bývate v Senci?
11 rokov. A prečo Senec? Inšpiroval nás syn, ktorý sa oženil do Senca a býva asi 100 metrov od nás. Predtým sme bývali v Bratislave a páčilo sa nám tam, nemali sme však výťah a bývali sme na treťom poschodí. S pribúdajúcim vekom to nie je dobrá kombinácia. Syn nám odporučil Senec, že sa tu dobre žije. Zistili sme, že v lete je to tu skoro ako v kúpeľnom meste. Teraz sme spokojní. Z okna máme výhľad na rodinné domy a máme pocit, že aj my sme ich súčasťou.

- Ako ste sa zapojili do kultúry Senca?
Keď pán Tkáč z dychovej hudby Senčanka zistil, že som v Senci, hneď ma oslovil, či by som bol ochotný robiť im konzultanta. Začal som s nimi pracovať, pripravoval som ich dokonca na súťaž, kde napokon vyhrali zlaté pásmo. Neskôr za mnou prišla pani Tučnovičová, ktorá ma oslovila na spoluprácu so Ženským zborom Miestneho odboru Matice slovenskej. Pán Kolarovič, organista, ktorý ich v tom čase viedol, nemohol zbor ďalej viesť. Tak ma „uvarili“, že som prišiel a už som zbormajstrom tretí rok. Sú tam úžasne ochotní a zapálení ľudia, preto ma to baví. Je to amatérsky súbor, ale majú chuť, odvahu a dobrú náladu. Vyberám a upravujem repertoár podľa ich možností a schopností. Napríklad Aká si mi krásna alebo Brahmsova uspávanka. Na piesňach musím pracovať ešte doma, kým prídem na skúšku zboru. Teším sa, že sme dostali od Mesta Senec krásny klavír do skúšobne. Zbor je moje hobby, na ktorom aj testujem svoje skúsenosti z minulosti a overujem si ich.

- Čomu sa venujete profesionálne?
Profesionálne sa venujem dirigovaniu v Košickom štátnom divadle, kde som naštudoval Kálmánovu Čardášovú princeznú. Hosťujem v Banskej Bystrici, kde robím My Fair Lady a Čardášovú princeznú. V Slovenskom rozhlase som teraz nahrával CD a učím na Konzervatóriu interpretačný seminár operety a muzikálu. Teraz mám 24 záujemcov o hudobno–zábavný žáner. Je ich viac ako záujemcov o operu. Takmer všetci moji žiaci sa bez problémov uchytili a pôsobia buď v profesionálnych zboroch alebo ako sólisti.

- Aj váš syn sa venuje hudbe?
Áno, zdedil to po rodičoch. Pôsobí vo Viedenskej filharmónii ako stála výpomoc. Tiež učí kontrabasistov na Viedenskej hudobnej škole. V súčasnosti si vo Viedni buduje pozíciu a možno sa učeniu bude venovať viac.

- Čo si prajete k vášmu životnému jubileu?
Najmä zdravie a dobrú pohodu pri práci so zbormi a orchestrami, s ktorými pracujem.

Rozprávala sa: MO