Profesor Ondrej Margitfalvi oslavuje 100 rokov

Prof. Ondrej Margitfalvi je zakladateľom seneckého gymnázia, ktoré v súčasnosti poznáme pod názvom Gymnázium Antona Bernoláka v Senci, kde začal učiť už v prvý deň - 20. septembra 1949. Je zároveň najstarším bývalým členom pedagogického zboru. Jeho študenti ho poznajú ako učiteľa dejepisu, zemepisu, latinčiny a telesnej výchovy. Mal blízky vzťah k športu a jeho žiaci dosahovali vynikajúce výsledky v atletike. Narodil sa 14. februára 1917 a preto vo februári práve oslávil krásnych 100 rokov. Pri tejto príležitosti mu k jubileu zablahoželal aj primátor mesta Senec Ing. Karol Kvál a aj jeho bývalí kolegovia a žiaci.

Keď sme pred dvomi rokmi boli pána profesora Margitfalviho pozývať na naše stretnutie po 60. rokoch od maturity, privítal nás doma s pani man¬želkou veľmi milo - pripili sme si v jeho pracovni bielym vínkom. Nečakal som to a v duchu som zauvažoval: je to možné? Mať deväťdesiatosem rokov a – víno?! Rozpamätávali sme sa na mnohé veci a pán profesor udivoval perfektnou pamäťou a mentálnou dynamikou. Ako v päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď nás učil dejepis, zemepis, telesnú výchovu a niektorých aj astro¬nómiu.
Aj sme sa nasmiali, keď som mu spomínal, že ma ako triedny učiteľ odhováral, aby som si na maturit¬nú skúšku nevyberal dejepis – ako jediný v ročníku – a ja som si ho napriek tomu zvolil. Veľmi som si na skúške želal, aby som si nevytiahol otázku číslo 5, lebo som ju slabšie ovládal. Ale poznáte zákon schválnosti: vytiahol som si práve piatu otázku. Keď som vychádzal z triedy, za dverami stál pro¬fesor Margitfalvi a vyčítal mi… „Čo som ti hovoril, nevyberaj si dejepis!“ To bola moja jediná trojka.
Doteraz si pamätám, keď nás, maturantov, ktorí už sem-tam povedali aj škaredé slovo, chcel odnau¬čiť. Hovoril: „Mládenci, veď nehrešte, nie je to pek¬né, povedzte radšej tri slová zo zemepisu Wänern, Vättern, Mälaren, a máte to vyriešené“. Odvtedy viem, že sú to názvy troch najväčších švédskych jazier...
Prof. PhDr. Andrej Tušer, CSc., Fakulta masmé¬dií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave

Spomienky na profesora a neskôr kolegu sú prí¬tomné a živé. Moje spolužiačky a ja sme ho vní¬mali ako prísneho, ale spravodlivého „zemepisára i dejepisára“, neskôr sa pustil aj do učenia latinči¬ny. Ako odbor ju neštudoval na vysokej škole, no s vedomosťami z gymnaziálneho štúdia si vystačil.
Ako kolega bol ústretový, chápavý a nápomocný. Ako triedny učiteľ bol dôsledný, neprepáčil lajdác-tvo, vyšetril každé záškoláctvo. Mne veľmi pomo¬hol ako začínajúcej triednej učiteľke, keď som bola príliš dôverčivá a „mäkká“ voči študentom. Mali sme s pánom profesorom dobré vzťahy, aj preto sme sa s ním ťažko lúčili pri odchode do dôchod¬ku.
Milý kolega Ondrej, dvíhame pomyselné čaše so želaním: Ad multos annos!
Agnesa Frčová

Pána profesora Margitfalviho som vždy vnímala ako milého, galantného a úctivého kolegu, ktorý bol vždy ochotný pomôcť. Mladých kolegov reš¬pektoval a kládol ich na rovnakú úroveň. Pre mňa bol vzorom pre nespočetné množstvo vedomos¬tí z histórie, mal vynikajúcu pamäť a mimoriadnu schopnosť sprostredkovať dejiny študentom ak¬tuálne aj vďaka osobným skúsenostiam. Študenti si ho vážili pre jeho encyklopedické vedomosti, a preto, že cez jeho osobnosť sa dejiny stávali pú-tavými aj pre súčasnosť. Študentom vždy opako¬val: „Kto neovláda minulosť, neovláda prítomnosť.“ Vždy som ho považovala za veľkého gentlemana, dobrého priateľa a mimoriadne príjemné bolo pre mňa navštevovať ho na dôchodku. Často som ho zastihla s rozčítaným historickým dokumentom, a tak som sa spolu s ním mohla ponoriť do proble¬matiky historických faktov. Milý Ondrej, vďaka za krásne životné okamihy, za ochotu vždy pomôcť, za kvalitné priateľstvo a záro¬veň Ti želám veľa, veľa šťastných a slnečných dní v Tvojom ďalšom živote. PhDr. Helena Oberhauserová GAB – Senec Pán profesor Ondrej Margitfalvi zanechal v žia¬koch trvalé stopy svojho pedagogického majstrov-stva, obetavého a neformálneho výchovného pô¬sobenia. Bol úprimný, priamy a prísny. Nedopustil žiadny prejav, ktorý by vybočoval zo stanovených školských pravidiel, alebo ktorý by poškodil meno novozaloženého gymnázia, ktorého bol spoluza¬kladateľom. Náš ročník (šk. r. 1951-53) vyučoval v štyroch predmetoch – dejepise, zemepise, ob¬čianskej náuke a telesnej výchove. Ako pedagóg to nemal v tých časoch ľahké. Neboli učebnice, len politické usmernenia. Ako aktívny športovec nemal problém demonštrovať športové výkony a účinne nás motivovať k záujmu o šport – od ľah¬kej atletiky a gymnastiky ku kolektívnym športom, basketbalu, volejbalu a futbalu. Plávania sme si vrchovato užili mimo výučby na seneckom jaze¬re. Dominovala však ľahká atletika, kde v príprave neúprosne vyžadoval maximálne úsilie a vytrva¬losť. Mimoriadnym počinom bolo svojpomocné vybudovanie vlastného atletického „štadióna“ v priestoroch bývalého trhoviska, uznaného aj pre konanie oficiálnych pretekov, kde sme mohli ne¬obmedzene trénovať. Výsledkom boli vynikajúce výsledky na športových súťažiach, dokonca pre¬konanie niekoľkých slovenských dorasteneckých rekordov. Športom sa preslávilo naše, senecké gymnázium v celoštátnom meradle. Mali sme radi svojich učiteľov a po maturite sme s úctou na nich spomínali.
Pán profesor Margitfalvi sa zúčastňoval našich pravidelných maturitných stretnutí, pokiaľ ho nohy poslúchali. Pri mimoriadne vzácnej príležitosti jeho storočnice chcem mu za seba a za žijúce aj už ne-žijúce spolužiačky a spolužiakov poďakovať naj¬mä za to, že nás „poznačil“ do života vytrvalosťou, skromnosťou a nevyhnutnosťou činorodej práce, a zaželať mu ďalšie pokojné roky, ktoré mu osud dopraje v kruhu najbližších.
Prof. RNDr. Jozef Čársky, CSc.,
profesor emeritus

Prof. Margitfalvi už v 50 rokoch minulého storočia chápal výučbu telesnej výchovy s komplexným vplyvom na celý organizmus žiaka. Cielene for¬moval telesný, pohybový rozvoj žiaka, prispieval k rozvoju zdravia a vlastností osobnosti žiaka. Tým sa podieľal na profilovaní budúcich absolventov gymnázia a na ďalšie uplatnenie v spoločnosti. Mal dobré organizačné schopnosti, bol obetavý a mal tvorivý prístup pri realizovaní vytýčených cie¬ľov. Pod jeho vedením vznikol svojpomocne 400 m dlhý atletický ovál, čím zvýšil kvalitu vyučova¬cieho procesu, žiaci mali možnosť overiť si svoje schopnosti v rôznych medziškolských súťažiach a talentovaným žiakom sprístupnil systematickú prípravu. Bolo to nové, moderné poňatie vyučo¬vacieho procesu. V daných podmienkach, keď vo všetkých predmetoch neboli učebnice, presa¬dzoval odborné vyučovanie vo svojich predme¬toch spolu s vysokými požiadavkami a spravod¬livým ohodnotením. Získal si u žiakov prirodzenú autoritu. Bol mojím veľkým vzorom a veľmi si vážim jeho celoživotnú pedagogickú prácu. Mám tajné želanie, aby v našom meste pribudol dôstojný stá¬nok pre atletiku, ktorý by niesol meno prof. Mar¬gitfalviho.
Vážený pán profesor, želám Vám pri Vašom život¬nom jubileu veľa zdravia, spokojnosti a veľa úspeš¬ných dní do ďalších rokov, veľa radosti v kruhu ro¬diny, blízkych a priateľov.
Váš Doc. PhDr. Ivan Varga, CSc.