Stretnutie s malou Táliou - Divadlo ako hra, divadlo ako terapia

Dvadsiaty ročník súťažnej prehliadky amatérskeho divadla s názvom Stretnutie s malou Táliou sa konal v dňoch 22. až 24. marca v príjemných priestoroch Domu kultúry v Seneci. Členovia dvanástich divadelných súborov si odhodlane vyskúšali ten pocit byť na chvíľu veľkým divadelníkom a stáť na naozajstnom veľkom javisku. V týchto dňoch v Senci sme všetci zúčastnení vstúpili do sveta detskej fantázie. Dramatická výchova azda najzreteľnejšie poodhaľuje detský svet, ale nie len ten rozprávkový, no predovšetkým ten reálny, v ktorom všetci žijeme a s ktorým sa každodenne konfrontujeme. Prezentované divadelné tvary zasiahli prítomných tvorivým zápalom, pozitívnou energiou a nadšením z hry , akokoľvek zjednodušene to vyznieva, všetci sme sa nechali strhnúť touto neopakovateľnou atmosférou. O program festivalu a jeho skvelú organizáciu sa tak ako každoročne postarali pracovníci Malokarpatského osvetového strediska z Modry. Štruktúra festivalu ostala zachovaná, skladala sa z technických príprav, samotných inscenácií a ich analýz i reflexií na rozborových seminároch, ktoré tento rok viedla odborná porota v zložení troch dám /Martina Mašlárová, Martina Majerníková Koval a Iveta Žáková/. Súbor GONG z Bratislavy sa stal víťazom v kategórii divadla mladých hrajúcich pre deti. Siaholi po všetkým dobre známej, textovej predlohe, rozprávke Popoluška od Bratov Grimmovcov. DS, ktorý vedie režisér Peter Varga dokázal populárnu popolušku pretaviť do inscenačnej podoby, ktorá všetkých nielen že prekvapila, ale i pobavila. Tento príbeh nehrali ľudia o ľuďoch, ale príbeh o ľuďoch rozprávali a hrali myši, ktoré boli do deja priamo zainteresované. Ľudské postavy hrali prostredníctvom oživovania bábok. Všetci herci mali rovnaký kostým, jednoduché košele a sivé nohavice s chvostom. Identifikácia bábok - teda postáv z rozprávky- spočívala v jednoduchom znaku, napríklad malej drapérie. V rozprávke zachovali princíp 3-krát, konkrétne pri halúzke, ktorá trikrát buchne do čela, kým lokaj pochopí, že ju má priniesť Popoluške do daru, alebo pri skúšaní črievičky, ktorú tá pravá dievčina obula práve pri treťom pokuse. Myšky vytvorili na javisku veľmi pozitívnu neopakovateľnú atmosféru, ktorú podporovala živá hudba. DS GONG bol dobrým príkladom toho ako sa pri hre na javisku dá plnohodnotne zapojiť každý člen súboru. Všetci účinkujúci boli technicky zdatní vo verbálnom prejave, v pohybe najmä pri práci s bábkami, ba dokonca veľmi presní temporytmicky. Oceňujem únosnú mieru štylizácie, hravosť, spontánnosť, tvorivosť a nadhľad, čím inscenácia pôsobila na diváka vtipne a vzrušujúco. Scénografia bola postavená na princípe divadla v divadle. Na javisku stála mini scéna s oponou, s ktorou myšky manipulovali, ale všetko čo sa na javisku dialo, ako výmeny bábok, prevleky kostýmov, bolo divákom priznané. Rozprávka Popoluška v podaní DS GONG narábala aj s ideovými presahmi do našej spoločnosti a to najmä v akcentovaní a parodovaní rôznych neduhov, s ktorými sa stretávame denne, ako sú závisť, lenivosť, majetníctvo apod.
Veľký prínos týchto divadelných stretnutí vidím nielen pre samotnú súťaž ale aj pre ich didaktickú funkciu. Deti sa naučili ako sa správať na javisku ale i v hľadisku. Divadlo je kolektívna záležitosť, ak chceme aby všetky jeho zložky fungovali a aby sme boli schopní vytvoriť jeho koherentný tvar, všetci zainteresovaní sa musia navzájom cítiť, poznať svoje reakcie, prejavy a preukázať veľkú dávku porozumenia a empatie. Dôkazom toho, že dramatická výchova je účinný prostriedok edukácie boli najmä divadelné súbory Vlastenčatá pod vedením Ľubomíry Kúdelovej a Divadlo Dúhadlo z Bratislavy, ktoré režíroval Erik Forgáč a Lucia Královičová. Režisérka (pedagogička) Ľubomíra Kúdelová pracovala s detským súborom skladajúcim sa s detí, ktoré majú poruchu komunikačnej schopnosti. Deti vystúpili s autorskou inscenáciou s názvom Ypsilon a jota. Hlavná postava- diktátový škriatok celú inscenáciu akoby režíroval. Udával celkový temtorytmus a viedol divákov cez malé príbehy, celou škálou pravopisných problémov, ktoré trápia zväčša malých žiakov, ale stáva sa, že aj nás dospelých. Celkovú atmosféru podporovala hudobná produkcia. Scéna bola členená paravanom, za ktorým sa diali výmeny kostýmov a ktorý slúžil ako ďalší hrací priestor. Diktátový škriatok svojou spontánnosťou a autenticitou upútal aj členov poroty, ktorá ho ocenila cenou za pútavý herecký výkon. Hoci mala inscenácia výlučne edukačný a didaktický charakter jej obsah vyznieval vtipne, náučne a pozitívne. Divadlo Dúhadlo hralo svoju mini inscenáciu s názvom Žiadosť o prijatie. Už názov napovedá, že išlo o tému prijatia, alebo neprijatia jednotlivcov, ktorí sú na prvý pohľad tak-trochu iní, do uzavretej spoločnosti. Prostredníctvom hry sa deti snažili s touto témou, ktorá v sebe ukrýva široký záber asociácií a presahov, vysporiadať. Divadelníci si so svojím nesmierne spontánnym a hravým prístupom okamžite získali publikum. Divadlo ako spôsob terapie si vybrali aj pedagogičky Kristína Michalicová a Katarína Mišovcová, ktoré pracujú v centre pre mimoriadne nadané deti. Ako dramatickú predlohu si zobrali básneň Ľ. Podjavorinskej Čin-Čin. Deti sa učili ako narábať s abstraktnými pojmami a najmä ako nepresadzovať svoje individuálne vedomosti, ale stať sa súčasťou celku. Žiaci zo ZUŠ Modra pracovali s textovou predlohou známeho spisovateľa a rodáka z Modry Vincenta Šikulu s názvom Vajíčko sliepky Liliputánky. Pozitívnym prínosom bolo narábanie s princípmi bábkarskej tvorby. Divadelníci sa nebáli narábať s rôznym materiálom a oživovať ho na javisku. Prítomným divákom utkvelo v pamäti napríklad nadrozmerné prasiatko, ktoré na javisku ožilo, jedlo, rozprávalo. Príbeh dvoch putujúcich sestier Agáty a Veroniky krásne kreovali pomocou veľkej drapérie, ktorá sa stala pohorím, stenou, autobusom, či jamou. Aj napriek tomu, že v inscenácii chýbal bájny „šikulovský nadhľad, členovia súboru sa snažili na javisku tvorivo pracovať, dokonale vnímať javiskový priestor , ba dokonca pristupovať interaktívne k divákovi. Z Bielym divadlom z Bratislavy sme všetci cestovali v čase. Autorská inscenácia sa skladala z obrazov, ktoré nám poodhaľovali rôzne kuriozity z našich svetových dejín. DDS Mačky zo Senca mal zasa „Továreň na sny“. Detská hravosť a predstavivosť v Senci nemala hraníc, o čom svedčí aj víťazná inscenácia DS Lano s názvom Lenivý príbeh na motívy Zvonimira Baloga, v réžii Jany Mikitkovej. Inscenácia narábala s minimalistickou scénou. Deti pomocou kostýmu a svojich pohybových schopností obsiahli celý príbeh o lenivých písmenkách. Druhé miesto obsadili dve inscenácie Ľadový zámok /DS Lano, r.Matej Čertík/ a Reklamná informačná agentúra /DDS pri ZuŠ Malacky r. Peter Weinciller/. Ľadový zámok postavený zo samotných protagonistov hry oplýval ťažobnou pochmúrnou až mrazivou atmosférou, príznačnou pre severských autorov. Inscenácia pracovala s textom vytvoreným na motívy nórskeho autora Tarjej Vesaasa. Malačania prostredníctvom svojej inscenácie ukazovali absurdný svet v ktorom žijeme cez rôzne situácie, ktoré riešila nebeská reklamná agentúra. Divadlo bolo a dúfajme že vždy bude tribúnov reflexií minulého i dnešného sveta. Divadelníci, ktorí sa stretli s malou Táliou nie sú malé, ale veľké osobnosti, ktoré sa neboja na javisku so značnou dávkou suverenity reflektovať to ako a čím žijú. A my môžeme len konštatovať, že ich prejav je rok čo rok kultivovanejší. Veľká vďaka patrí pedagógom a režisérom, ktorí sa mladým divadelníkom venujú a samozrejme organizátorom za krásne tri podnetné dni plné inšpirácií.

Text: Martina Majerníková Koval
Foro: VCs, Malokarpatské osvetové stredisko v Modre

Výsledky:

V kategórii Detská dramatická tvorivosť :
1. miesto – DS LANO pri ZUŠ J. Kresánka, Bratislava za Lenivý príbeh inscenovaný na motívy Zvonimira Baloga, réžia: Jana Mikitková
2. miesto – DDS LANO pri ZUŠ J. Kresánka, Bratislava za Ľadový zámok na motívy Tarjej Vesaas, réžia: Matej Čertík
2. miesto – DDS pri ZUŠ Malacky za Nebeská reklamná a informačná agentúra od Juraja Fotula, Petra Weincillera, réžia: Peter Weinciller
3. miesto – Divadlo Dúhadlo, Bratislava za „Vec: Žiadosť o prijatie“ od Lucie Královičovej a Erika Forgáča, réžia: Lucia Královičová, Erik Forgáč

- Diplom a cenu za autorský pohľad na osobnosti z histórie získalo Detské divadlo, Bratislava za inscenáciu Unesení dejinami od Barbora Mináriková a kol., réžia: Barbora Mináriková, Katarína Václaviková.
Diplom a cenu za edukačný prínos v inscenácii získalo DDS Vlastenčatá, Bratislava za Ypsilon a jota od Ľubomíra Kúdelová, réžia: Ľubomíra Kúdelová.
Diplom a cenu za tvorivé využitie bábkarských prostriedkov v inscenácii vybojovalo DS ALBATROS pri ZUŠ Modra s inscenáciou Vincenta Šikulu: Vajíčko sliepky liliputánky, réžia: Zuzana Polonská.
Diplom za účasť dostali:
- DDS Mačky, ZUŠ Senec za inscenáciu Zuzany Kolejákovej: Továreň na sny, réžia: Zuzana Kolejáková, Vojtech Koleják
- Dramko CENADA za inscenáciu Ľudmily Podjavorinskej: Divadelná skúška Čin-Čin, réžia: Kristína Michalicová, Katarína Mišovcová
- Čiarový kód, ZUŠ Júliusa Kowalského, Bratislava za inscenáciu autorského kolektívu: svetlo.tma, réžia: kolektív. Súbor Čiarový kód bol odbornou porotou odporučený na účasť v krajskej prehliadke divadla mladých.

V kategórii Divadlo dospelých hrajúcich pre deti – DIVADLO A DETI:
1. miesto - DS GONG, Bratislava za hru Popoluška od bratov Grimmovcov, réžia: Peter Varga
Diplom za účasť účasť TANDEM, Bratislava s hrou O klaunovi a dievčatku od Jany Kočnerovej, réžia: Jana Kočnerová.