O meste

História Senca

Historický vývoj Senca možno sledovať od polovice 13. storočia. Lokalita dnešného Senca poskytovala dobré podmienky pre osídľovanie vďaka poveternostným podmienkam, nížinnému charakteru krajiny a vďaka blízkosti významných miest. Bol vždy centrom obchodu pre okolité obce a postupne sa stal aj centrom spracovania poľnohospodárskych produktov a priemyselným centrom. Postupne prešli na mesto aj administratívne funkcie.

Územie dnešného mesta bolo osídľované už v období od 7. storočia pred n. l. Z tohto obdobia pochádzajú najstaršie nálezy osídlenia. Dokumentuje ho skýtske pohrebisko v národnom múzeu. V 1. storočí pred n. l. tu sídlili Kelti. Na rozhraní nášho letopočtu ovplyvnili územie dnešného Senca Rimania. Po zániku ich impéria sa na tomto teritóriu vystriedalo niekoľko nomádskych kočovných kmeňov, ktoré sa včlenili do slovenského obyvateľstva. O prítomnosti Slovanov svedčí 17 nájdených staroslovanských hrobov pochádzajúcich z 8. storočia. Vývoj ďalšieho osídlenia seneckého chotára závisel od obchodnej cesty a komunikačnej spojnice medzi slovenskými lokalitami - Devínom, Bratislavou a Nitrou.

Najstaršie písomné správy

Za najstaršiu písomnú správu o Senci sa pokladá listina palatína a bratislavského grófa Rolanda z 25. novembra 1252, v súvislosti s vytyčovaním chotárnych hraníc. Okrem najstaršej písomnej správy sa Senec spomína aj v listine z 18. decembra 1326, ktorou Karol I. obnovuje chotár osady Beel a spomína kostol sv. Mikuláša v Senci. V súvislosti s vymedzovaním chotárnych hraníc v roku 1423 sa uvádza severná chotárna hranica medzi Sencom a Šarfiou, až roku 1507 potvrdzuje tieto chotárne hranice kráľ Vladislav V. V tomto období je Senec vlastníctvom niekoľkých stredovekých feudálnych rodín (Bátoriovci, Sékelovci, Pernicovci, Turzovci a Esterháziovci), ktorým patril Senec až do roku 1918.

Senec sa stáva mestečkom

Už v polovici 13. storočia sa hovorí o obci, ktorá za feudalizmu menila svojich majiteľov a čiastkových držiteľov pôdy v jej chotári. Tento stav trval až do 80-tych rokov 15. storočia, kedy obec získala privilégia mesta za vlády kráľa Mateja Korvína. V tom čase Senec niesol pomenovanie Wartberg (strážny vrch) podľa pôvodnej lokality návršia pri rímsko-katolíckom kostole. Okolo roku 1480 získal trhové právo. Na území dnešného západného Slovenska sa v 13. - 14. storočí vytvoril pod vládou Matúša Čáka územný zväzok pod názvom "Zem Matúšova", do ktorej patril aj Senec.

Hospodársky a sociálny život Senca v minulých storočiach

Dôležitý doklad, ktorý podáva prehľad o hospodárskom a sociálnom živote Senca, bol tzv. „Jozefínsky dotazník“ z roku 1785. V tomto období je Senec dôležitým hospodárskym centrom a sú v ňom zastúpené všetky remeslá a výrobné živnosti. Význam Senca už v tomto období dokumentuje Senecký tridsiatok (poplatok za prevážaný a prekladaný tovar). Senec ako starobylé „tridsiatkové“ mestečko s dobrými komunikačnými spojmi bolo vyzdvihnuté panovníkom Karolom III. a bolo mu udelené privilégium na konanie a vydržiavanie známych trhov. S rozvojom trhov súviseli senecké cechy a prvé správy o seneckých cechoch pochádzajú z 22. júna 1599.

Najväčším seneckým cechom bol cech hrnčiarov založený v roku 1745. V rokoch 1787 – 1790 pracovali v Senci dve textilné manufaktúrky. Manufaktúrka patriaca Samuelovi Szakmarymu používala spôsob výroby známy dovtedy len v Anglicku, vyrábala výrobky z konope a kúdele. K hospodárskemu životu a rozvoju Senca v neskoršom období prispeli cestná križovatka a od roku 1950 železnica Bratislava – Senec – Galanta, až do Budapešti. Významnými udalosťami pre Senec boli aj župné zasadnutia, na ktorých sa prejednávali dôležité župné záležitosti.

Senec – centrum kultúry a vzdelanosti

Centrom vzdelanosti sa Senec stal založením vyššej školy Collegium oeconomicum Máriou Teréziou v roku 1763. Bola to jedna z prvých vyšších škôl v odbore všeobecnej ekonómie na území dnešného Slovenska. Bola centrom kultúrno-osvetového života nielen Senca, ale aj celého okolia. V roku 1776 dôsledkom požiaru škola zanikla.

Na konci 19. storočia vznikla v Senci prvá tlačiareň, ktorá pracovala pre miestne potreby verejného a obchodného života. V roku 1933 bola založená ručná tlačiareň Merkur. Najznámejšou tlačou tejto tlačiarne boli senecké časopisy, v rokoch 1931 – 1932 vychádzal Senecký spravodaj.

Viac sa dočítate v publikácii Senec: Bránou do tretieho milénia.