Kostol a jeho areál je chránený

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v auguste vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku Kostol svätého Mikuláša, seneckú kalváriu, Lurdskú kaplnku, ohradný múr, archeologické nálezisko - príkostolný cintorín, sadovnícku úpravu a kamennú krstiteľnicu. Všetky tieto pamiatky sú tak teraz už chránené Ústavou Slovenskej republiky. Kostol sv. Mikuláša prešiel viacerými stavebnými úpravami. Najstaršia z nich – gotická – sa datuje pred rok 1326. Z tohto obdobia sa zachovali časti vo svätyni s kryptou. Z barokovej fázy okolo roku 1740 pochádza napríklad nástenná maľba s výjavom Najsvätejšej Trojice a rastlinná ornamentálna štuková výzdoba. Pristavala sa sakristia a oratórium. od konca 19. storočia bol kostol prefasádovaný, bol osadený nový neogotický oltár a historizujúca kovaná ohrada, vymenená dlažba. Kalvária vymedzuje areál seneckého rímskokatolíckeho kostola. Jej vznik je spojený s vybudovaním ohradného múru kostola v rokoch 1915-1927. Kalváriu tvorí 14 pilierikových objektov s jednotlivými zastaveniami Krížovej cesty. Reliéfne zobrazenia výjavov Krížovej cesty pochádzajú z dielne Alojza Rigeleho. Súčasťou kalvárie je aj kamenný kríž z roku 1915, ktorý bol vytvorený vďaka daru vdovy po Leopoldovi Csizmaziovi. V roku 1934 ho moravský sochár Miroslav Harašta žijúci v Trnave doplnil sochou Ukrižovaného Krista a sochami sv. Márie Magdalény, Panny Márie a sv. Jána Evanjelistu. Pod súsoším Ukrižovania je v opornom múre kostola umiestnená jaskynná kaplnka Panny Márie Lurdskej z roku 1902. Príkostolný cintorín bol využívaný počas celého stredoveku a dosiaľ sa v ňom nerobil žiadny archeologický výskum. Sadovnícka úprava predstavuje staršie stromy na terase ako aj pás zelene za múrom, ktorý je ohradený dekoratívnym kovaným plotom. Kamenná krstiteľnica, ktorá pochádza asi z druhej polovice 15. storočia je umiestnená v páse zelene v severovýchodnej časti areálu.

Text a foto: MO